Marec, mesiac.... krízy

Marec je mesiac, kedy sa konečne predžujú dni. Je to mesiac, kedy je mnoho knižných akcií a aktivít. Je to mesiac, kedy si začnem užívať teplé slnečné dni, kedy je na svete o čosi krajšie, lebo kvitnú kvety a obloha je o niečo modrejšia.

Počas posledných pár rokov, je však marec spojený aj s množstvom pracovných povinností, ktoré sa nedajú presúvať a ktoré, po období pandémie, je o niečo ťažšie zorganizovať a prežiť v relatívnom pokoji aj napriek pomoci kolegov, ktorým sú delegované úlohy. Je to mesiac, kedy jarná únava dáva naozaj silný úder pod pás a dobre sa vyspať je otázkou šťastia.

Mám pocit, že tento mesiac ma dobieha všetko, čo som kedy zanedbala: spánok, pravidelný pohyb, výčitky na tému stravy (nie, naozaj sa asi neviem ovládať a nekonzumovať laktózové výrobky je takmer nemožné). Veľa času trávim čakaním na manžela a bezcieľne listujem sociálnymi sieťami. Pracovné povinnosti si plním, no tie, ktoré nie sú akútne čakajú, kým prídu na rad aj viac než 2 týždne.

Som veľmi vyčerpaná. Každá oblasť života je plná stimulov, na ktoré neviem alebo nechcem odpovedať, ktoré odsúvam a v podstate sa len balím do vlastnej kukly pohodlia cez prokrastináciu. Neviem sa dokopať k zmene pracovných a stravovacích návykov aj keď viem, že by mi pomohli. Nedokážem sa už niekoľko mesiacov vyspať bez toho, aby som sa v noci niekoľkokrát zobudila. Rána sú potom ťažšie. Zatváram oči pred v danej chvíli podstatnými rozhodnutiami a uchyľujem sa k rýchlym a dočasným spôsobom riešenia situácie.

Žijem v začarovanom kruhu, z ktorého sa neviem vymaniť a môj život, plný krásnych malých momentov ma koniec koncov nenapĺňa tak, ako inokedy. Ak by bol život biatlonová štafeta, tak čakám kým sa stiahnu z trate, pretože ma súperi o celý okruh predbehli.

Nečítam knihy takým tempom, ako by som chcela. Každoročne je marec náročný a aj keď je mesiac knihy, väčšinou prečítam len jednu, ak ju vôbec stihnem v danom mesiaci aj dokončiť. Znova som sa ponorila do sledovania Netflixu (aj keď sa tam dá nájsť nekonečné množstvo poučných informácií) a nevenujem sa prítomnému okamihu. Nedávam si pozor pri varení, teda výsledok nie je taký, ako som si ho predstavila (spaghetti carbonara a ja 1:0). Opäť zajedám diskomfort horalkou po večeri a teda aj keď chodím pravidelne cvičiť, nie je to už ani vidno a okrem zvyšujúcich sa váh, ktoré dvihnem, to inak na sebe ani nepozorujem.

Možno je to všetko spôsobené len dočasným nedostatkom vitamínu D a akonáhle si ho doplním, budem lepšie spať a aj existovať v bežnom živote. Možno je za tým však niečo viac, čo si nechcem pripustiť či uvedomiť. Existujú skutočnosti, ktoré má trápia, no neviem ich žiadnym spôsobom ovplyvniť. Tým pádom si so sebou nesiem čoraz väčší batôžtek plný frustrácie a skleslosti.

Je jar a príroda opäť ožíva. No namiesto tohto pocitu znovuzrodenia, zobudenia sa z nečinnosti som vo fáze, kedy by som najradšej hibernovala, odišla niekam ďaleko od sveta, kde by som bola sama so sebou, kde by bolo postarané o moje pohodlie a potreby. Niekam ďaleko, kde by nebolo počuť hlas smútku a deprimovanosti z nedostatku a nedostatočnosti. Neviem sa tešiť z toho, že mám naozaj úžasného manžela, keďže ten je preťažený v práci a nakoniec nám neostáva energia na spoločné aktivity. Aj keď spolu chodíme cvičiť a nemáme takmer žiadny program bez toho druhého, mám pocit, že nám chýba kvalitne strávený spoločný čas. Nedokážem sa tešiť na výlet, ktorý nás o dva týždne čaká. Inokedy by som mala naštudovaný zoznam pamiatok, vybrané miesta, ktoré chcem, aby sme navštívili, nejaké pekné miesta na fotky a podobne. Teraz som tak vyprahnutá, že plán v plánovacom zápisníku s názvom Warsaw je okrem nájdenia transferov a ubytovania úplne prázdny. Neviem sa nadchnúť v momentoch, kedy vidíme pekné veci v obchode, ktoré by mi urobili radosť, nech už ide o rezané kvety, šálku, alebo kus oblečenia, ktoré by som si v pred mesiacom hneď kúpila. Kvety si kúpim, ale ten moment radosti vyprchá hneď ako ich dám doma do vázy.

Nič mi nerobí radosť, nič ma nenadchýna, nič ma neteší dlhšie ako pár sekúnd. V takýchto momentoch sa niekedy zľaknem a začnem uvažovať v extrémoch, kedy sa "diagnostikujem" a poviem si, že trpím vysoko funkčnou depresiou. No potom sa ozve zdravý rozum a povie mi, nech nepreháňam, že niečo takéto sa nehovorí len tak a ak sa tak naozaj cítim, mala by som vyhľadať odbornú pomoc.

Nemám rada toto svoje apatické obdobie. Vzbudzuje vo mne pocit malosti, pocit, že zameškávam v živote situácie a udalosti, ktoré sa dejú u iných, vzbudzuje vo mne závisť a frustráciu. Mám pocit, že život mi uteká pomedzi prsty a som o niekoľko levelov nižšie, ako ľudia v mojom okolí.

Nemám sa veľmi na čo v živote sťažovať: mám seba a som fyzicky a psychicky zdravá, mám prácu, ktorá ma uživí, ktorá ma relatívne baví (hlavne jej neopakovateľnosť, žiadny deň nie je rovnaký) a poskytuje mi dostatok voľného času na sebarozvoj a voľnočasové aktivity (ako tento blog a čítanie kníh). Zároveň mám po svojom boku človeka, ktorého by som nevymenila za iného a ktorý ma robí šťastnou, cítim sa pri ňom v bezpečí a spolu si plníme svoje spoločné a individuálne sny. Mám malý okruh priateľov a kamarátov, s ktorými sa rada stretávam, ktorým rada napíšem (v tom však nie som dobrá, mala by som popracovať na svojich "odpisovacích" schopnostiach). Mám dobre zázemie a nemá ma čo trápiť alebo ťažiť, neriešim žiadne existenčné problémy ako mnoho ľudí.

V knihe Váha slov sa hovorí (parafrázujem): naše problémy budú vždy len našimi a budú pre nás vždy dostatočné veľké a podstatné. Nie je dôvod ich porovnávať so zmysluplnosťou problémov iných ľudí a iných zemí. Teda moje problémy, nech môžu okoliu pripadať akokoľvek bizarne sú pre moju hlavu to najdôležitejšie. Aj absencia pohodlia v mesiaci marec je niečo, čo musím prežiť a snažiť sa nájsť ten liek na jarnú frustráciu života. Aj to, že chcem veľkú časť dňa prežiť v posteli. Bez knihy. Len tak. Vyležať a vyspať sa z tohto všetkého.

Toto som pociťovala celý mesiac a začiatok mesiaca apríl bol už plný očakávania a aj plánovania Veľkej noci vo Varšave. O tom bude samostatný príspevok s pamiatkami a reštauráciami, ktoré sme navštívili, rovnako aj o celkovom dojme z hlavného mesta Poľska a jeho obyvateľov a turistov.

A apríl? Začal oddychovým výletom s aprílovým počasím a zvyšujúce sa teploty, vyššia pozornosť spánkovému režimu a zvýšený príjem tekutín pomáhajú lepšej momentálnej nálade. Už nech sa pekné jarné počasie ustálili, aby som mohla do práce opäť chodiť na bicykli a užívať si malé radosti života o niečo viac.